HMYZ Slovenska

Hmyz patrí medzi šesťnohé článkonožce (Hexapoda). V rámci článkonožcov a popri stavovcoch v živočíšnej ríši vôbec, je to skupina, ktorá najúspešnejšie osídlila suchú zem. Hmyz je druhovo najbohatšia skupina živočíchov. Celá živočíšna ríša zahŕňa asi 1 200 000 dosiaľ popísaných druhov, z čoho takmer 99% tvoria bezstavovce a vyše 60% hmyz (vyše 800 000 zástupcov). Tieto čísla sú len orientačné, získané odhadom. Rôzni autori udávajú rôzne iné čísla, navyše sa ročne popisujú stovky nových druhov. Predsa však nám však tieto čísla môžu dokumentovať obrovskú rozmanitosť hmyzu. Tento úspech sa pripisuje predovšetkým viacvrstvovej, pevnej kutikule, ktorá chráni telo mechanicky (ako pancier), ale najmä zabraňuje stratám vody z tela a vytvára vonkajšiu kostru, na ktorú sa zvnútra upínajú svaly. Kutikula však neumožňuje rast, preto hmyz (podobne ako ostatné článkonožce) musí z času - načas sa zvliecť zo starej kutikuly a rastie do spevnenia novej, teda rastie v skokoch. Kutikula determinuje aj telesné rozmery, ktoré nedosahujú veľkosť iných skupín najmä vodných bezstavovcov (napr. mäkkýšov) a stavovcov. Ďalšou výhodou oproti ostatným článkonožcom (napr. pavúkovcom, kôrovcom, mnohonôžkam...) je prítomnosť dvoch párov krídel, ktoré majú veľký význam pri šírení druhov, rýchlom osídľovaní nových území, vyhľadávaní pohlaví pred párením, unikaní pred predátormi. Krídla hmyzu majú rozličný tvar a veľkosť, druhotne môžu byť čiastočne alebo úplne redukované. Okrem lietania majú i význam pri zrakovej alebo zvukovej vnútrodruhovej a medzidruhovej komunikácii (výstražné sfarbenie, napodobňovanie očí predátorov a pod.), predné krídla sú často spevnené a mechanicky chránia telo, pohybom krídel si hmyz často zvyšuje teplotu tela. Ďalšími charakteristickými znakmi je telo rozčlenené na tri časti (hlava, hruď, bruško). Hlava je pokrytá kapsulou, ktorá chráni nervové ústredia a nesie zmyslové orgány (1 pár takadiel, zložené oči a očká). Hruď nesie orgány pohybu (3 páry nôh a krídla). V brušku sú sústredené vnútorné orgány (tráviace, vylučovacie, rozmnožovacie).Hmyz Slovenska Na Slovensku bol zistený výskyt približne 23 000 druhov hmyzu (z celkového počtu asi 40 000 živočíchov u nás), predpokladá sa asi 30 000 druhov. Napriek relatívne malému územiu a dlhoročnému systematickému entomologickému výskumu sa každoročne objavujú a popisujú druhy dosiaľ u nás neznáme, alebo celkom nové pre vedu. Mnoho skupín hmyzu, najmä hospodársky nevýznamných, je zmapovaných len veľmi nedostatočne. Charakteristickými druhmi pre naše územie sú najmä druhy karpatské resp. západokarpatské (vysokohorské, lesné, jaskynné endemity), časť druhov tvorí reliktné, zvyškové izolované populácie, ktoré sa u nás na klimaticky vhodných stanovištiach zachovali z predchádzajúcich geologických období (najmä ľadových dôb). Z južnej strany Karpát do nížin a predhorí ku nám prenikajú teplomilné druhy panónske, mediteránne a pontické. Zvyšok fauny tvorí množstvo druhov so širším areálom rozšírenia. Z hospodárskeho i ochranárskeho hľadiska je potrebné sledovať aj šírenie niektorých zavlečených druhov hmyzu, ktoré sa na nových lokalitách správajú často agresívne, vytláčajú pôvodné druhy a zapríčiňujú škody lesnom a poľnom hospodárstve, popr. sa podieľajú na šírení nákaz Chrobáky (rad Coleoptera) Sú druhovo najpočetnejším radom hmyzu. Známych je doposiaľ viac ako 350 tisíc druhov. U nás je to viac ako 6000 druhov. Prvý pár krídel tvoria pevné krovky, chrániace blanité zadné krídla, ktoré sú samotným orgánom na lietanie. Jednotlivé orgány, tvar, veľkosť a sfarbenie a spôsob života sú veľmi rôznorodé. Vo vývine prekonávajú tzv. dokonalú premenu (hemimetabóliu), t.j. larva nepodobná dospelcovi sa cez štádium kukly „premieňa“ na dospelého jedinca. Chrobáky rozdeľujeme na 2 podrady: Adephaga (mäsožravé) a Polyphaga (všežravé). Fúzače (čeľaď Cerambycidae) Chrobáky s pretiahnutým telom a dlhými tenkými tykadlami, ktoré často presahujú dĺžku tela. Samčeky majú zvyčajne tykadlá dlhšie ako samičky. Larvy žijú v práchnivom i živom dreve, zriedkavo v bylinách. Dospelé jedince sa často živia peľom. Za teplých slnečných dní sa zdržiavajú na rozkvitnutých kvetoch. Známych je asi 25 tisíc druhov, väčšina žije v trópoch. Titanus giganteus z Brazílie dosahuje veľkosť až 20 cm a býva považovaný za najväčšieho chrobáka na svete. U nás žije asi 200 druhov fúzačov. Zlatone, chrústy, lajniaky, nosorožteky (čeľaď Scarabaeidae) Je to veľmi rôznorodá a početná skupina chrobákov. Zahŕňa viac ako 20 000 druhov, u nás asi 200. Sú zväčša všežravé. Telo je kratšie, vyklenuté, zavalité. Na hlave sú časté rôzne rohovité a anténovité výrastky. Zavalité bledé larvy - pandravy žijú v pôde, práchnivom dreve, truse stavovcov a pod. i niekoľko rokov, život dospelých chrobákov je však často krátky. Rastlinožravé (fytofágne) dospelé jedince môžu škodiť v hospodárstve (chrústy). Herkules (Dynastes hercules) a goliáš (Goliathus goliathus) patria k najväčším chrobákom sveta. Zlatone patria k farebne i tvarovo najkrajším chrobákom na svete, mnohé exotické druhy sa v poslednej dobe i chovajú v teráriách (insektáriách). Mnohé druhy sú na ústupe v dôsledku nekontrolovaného odchytu a komerčného záujmu, ničenia pôvodných biotopov a požívania pesticídov (to je i prípad kedysi u nás hojného chrústa obyčajného). Roháče (čeľaď Lucanidae) Skupina chrobákov s mohutnými hryzadlami (mandibulami, ktoré u samčekov stratili pôvodný význam (uchopenie a spracovanie potravy) a slúžia pri imponovaní a súperení o samičku. Typické hryzadlá má náš chránený druh roháč obyčajný (Lucanus cervus) a mnoho príbuzných rodov a druhov. Iné druhy ich majú pretiahnuté alebo vyhnuté nahor. Tykadlá sú zalomené a zakončené vejárikom. Prevládajúce zafarbenie tela tvorí škálu od žltohnedej po čiernu, vzácnejšie sú zelené a zlatisté druhy. Larvy žijú v práchnivom dreve. Zaujímavá je veľká vnútrodruhová variabilita roháčovitých vo veľkosti tela, hryzadiel a ich tvare. Na svete je známych asi 920 druhov roháčovitých, u nás 7. Koníky (rad Caelifera) Koníky sú spolu s kobylkami, svrčkami a medvedíkmi zaraďované do skupiny rovnokrídleho hmyzu (Orthoptera). Na rozdiel od príbuzných skupín majú koníky krátke tykadlá, samičky majú kladielka vtiahnuté do brušku a sú výlučne rastlinožravé. Zadné nohy majú mohutné stehná, ktoré využívajú pri skákaní. Cvrlikanie (stridulácia) vzniká trením nôh (stehien) o krídla alebo bruško (kobylky stridulujú najmä trením krídel). Patria sem stredne veľkí až veľkí zástupcovia. U nás je to asi 70 druhov. Šváby (rad Blattodea) Hmyz s plochým telom, dlhými tykadlami. Predné krídla sú kožovité. Často krídla chýbajú. Aktívny let je zriedkavý. Sú to nočné živočíchy, žijúce v opadanom lístí, práchnivom dreve, pod kameňmi, v jaskyniach, na morskom pobreží, viacero druhov je synantropných - žijú v ľudských sídlach. Rýchlo behajú. Bránia sa útekom, vystrekovaním páchnucich látok, niektoré druhy vydávajú varovné zvuky. Samička nosí oplodnené vajíčka v pevnej schránke - ootéke. Rozšírené sú predovšetkým v trópoch a subtrópoch. Z celkového množstva asi 4000 druhov žijú u nás 2 synantropné a 11 neveľkých lesných druhov švábov. Korčuliarky (čaľaď Gerridae) Patria medzi bzdochy (Heteroptera). Pre bzdochy je typické skôr ploché telo a dva nerovnaké páry krídel: polokrovky a blanité krídla. Majú žľazy vylučujúce páchnuce, repelentné látky. Korčuliarky žijú výlučne na vodnej hladine t. j. tvoria súčasť tzv. pleustónu. Sú dravé a potravu lovia rýchlym pohybom na hladine, alebo tesne pod ňou. Vodnej hladiny sa dotýkajú len špičkami 2-článkových chodidiel, ktorými sa odrážajú a následne sa kĺžu po hladine. Jeden spätný záber nohami umožňuje pokĺznutie až o 1 m. U nás žije asi 10 druhov, tvarov podobných avšak menších ako vystavený druh z Indonézie. Cikády (rad Auchenorrhyncha) Dosahujú veľkosť v rozpätí od 2 mm po 18 cm v rozpätí krídel. Sú to výlučne vegetariáni. Ústne orgány majú bodavé, ktorými vysávajú šťavu z rastlín. U nás žije niekoľko sto druhov. V subtrópoch a trópoch sa vyskytujú i veľké, pestrofarebné druhy. Samčeky sa ozývajú charakteristickým zvukom najčastejšie z korún stromov a kríkov. Mnohé druhy vďaka dlhému vývinu patria medzi najdlhovekejší hmyz (až 17 rokov). Na svete je známych asi 30 000 druhov, na Slovensku 544 druhov.